Diskuze v psychologii, 2020 (roč. 2), číslo 1

Editorial

Michal Bártek

Diskuze v psychologii 2020, 2(1)  

Milé čtenářky, milí čtenáři, druhé číslo časopisu Diskuze v psychologii se k vám dostává v době, kdy situace kolem nás je nejasná a mění se nečekaně rychle. V posledních měsících většina z nás musela pozměnit své denní návyky, omezit množství aktivit a přehodnotit své plány do budoucna. Kromě řady omezení však přinesla krize možnost zastavit se a zamyslet se nad prioritami v životě každého z nás. Zároveň přinesla jedinečnou možnost využít nabitý čas k aktivitám zaměřujícím se na osobní rozvoj a sebevzdělávání, k čemuž doufáme přispěje i naše aktuální číslo časopisu. V tomto čísle naleznete články...

Osobnosť pacienta ako determinant v procese rekonvalescencie po cievnej mozgovej príhode

The personality of the patient as a determinant in the recovery after stroke

Katarína Dančová, Tomáš Sollár

Diskuze v psychologii 2020, 2(1):1-6 | DOI: 10.5507/dvp.2020.002  

V dôsledku cievnych chorôb mozgu evidujeme najčastejšiu hospitalizáciu dospelej populácie, najvyššiu mortalitu zo všetkých ochorení a incidencia ochorenia sa naďalej zvyšuje aj u ľudí mladšieho veku. Predkladaný výskumný projekt informuje o vzťahoch osobnosti a kvality života pacientov po cievnej mozgovej príhode, kde ukazovateľom rekonvalescencie je kvalita života pacienta. Mnohé výskumy poukazujú nato, že objektívne ukazovatele zdravotného stavu nie sú rozhodujúce pre úspešnosť rekonvalescencie, ale psychologické premenné, ktoré jednak súvisia s funkčným stavom pacienta ale takisto určujú spôsoby vyrovnávania sa s ochorením. Cieľom projektu je skúmanie...

Comparing neurotypical adults differing in their position on the autism spectrum – a qualitative analysis of eye movements

Daniela Halámková

Diskuze v psychologii 2020, 2(1):7-12 | DOI: 10.5507/dvp.2020.004  

Recent research has brought mixed results about differences in attention allocation measured by eye tracking between autistic and neurotypical individuals. There are several reasons that might be at the core of this confusion, including the given task. We tested 10 neurotypical adults in our experiment: they filled out a questionnaire based on self-evaluation assessing their position on the autistic spectrum. Their eye movements were recorded while viewing several complex visual scenes in two conditions: free viewing and completing a task. We qualitatively compared the visual strategies of two participants scoring on extreme poles of the spectrum in...

Využitie biofeedbacku pri liečbe ADHD detí

The use of biofeedback in the treatment of ADHD in children

Mária Jančiarová

Diskuze v psychologii 2020, 2(1):13-17 | DOI: 10.5507/dvp.2020.003  

Porucha pozornosti s hyperaktivitou (ADHD) je v súčasnosti často vyskytujúca sa neurovývinová porucha u detí. Biofeedback tréningy znižujú stres, úzkosť, navodzujú relaxáciu a pozitívne emócie, zlepšujú pozornosť, učenie a akademický výkon (McCraty, 2003). Príspevok sleduje základné psychofyziologické modality u detí s ADHD a ich zmeny v procese biofeedback tréningu. Výskumná vzorka je tvorená 26 deťmi s diagnostikovanou poruchou ADHD bez komorbidnej poruchy, vo veku od 7 do 10 rokov. Respondenti sa zúčastnili biofeedback tréningu každý týždeň 45 minút, po dobu 15 týždňov.

Prediction power of sense of coherence on loneliness among high-school students

Robert Tomšik, Eva Rajčániová

Diskuze v psychologii 2020, 2(1):18-22 | DOI: 10.5507/dvp.2020.001  

The paper deals with the relationship between Sense of Coherence and loneliness among adolescents. The research focuses on the correlation between Sense of Coherence and loneliness, and the prediction power between these variables. In the present study, high school students (N = 800) completed the UCLA Scale of Loneliness and Sense of Coherence scale that consists of three components: Comprehensibility, Manageability and Meaningfulness. As the results show, all the components of Sense of Coherence correlate with loneliness on the level of statistical significance < 0,01. LRA analysis shows that Sense of Coherence significantly predicts loneliness...

Vieme emočnú reguláciu skúmať kvalitatívne? Stav poznania a prospekt do budúcnosti

Can we study emotion regulation via qualitative analysis? Current status and future prospects

Branislav Uhrecký

Diskuze v psychologii 2020, 2(1):23-32 | DOI: 10.5507/dvp.2020.005  

Výskum emočnej regulácie, ktorý za prvých dvadsať rokov milénia patrí k najrozvinutejším oblastiam akademickej psychológie, je ovplyvnený predovšetkým procesným modelom emočnej regulácie Grossa (1998), a to do takej miery, že ho možno označiť za paradigmu. Procesný model inšpiroval predovšetkým veľké množstvo experimentálnych a korelačných štúdií, avšak časom sa začalo viac upozorňovať na nedostatky výskumu emočnej regulácie v kontrolovaných podmienkach. Kritické hlasy poukazovali na to, že výskum zastrešený touto paradigmou neprináša adekvátne poznanie o spontánnych a implicitných podobách emočnej regulácie, a taktiež ani o jej sociálnom kontexte....