Diskuze v psychologii, 2024 (roč. 6), číslo 1
Súvislosti medzi identitou a všímavosťou ako dispozičnou vlastnosťou u vysokoškolských študentov
Relationship between identity and mindfulness as a disposal properties in university students
Emil Lipták, Margita Mesárošová
Diskuze v psychologii 2024, 6(1):1-8 | DOI: 10.5507/dvp.2025.002 
Všímavosť má svoje korene v budhistickej tradícii siahajúcej až do piateho storočia pred naším letopočtom. Dnes si pod týmto konštruktom vieme predstaviť techniku, dispozičnú vlastnosť alebo psychický stav. Identita sa chápe ako súvislé vnímanie seba po fyzickej či duševnej stránke. Cieľom príspevku bolo skúmať vzťahy medzi dispozičnou všímavosťou a typmi identít vysokoškolských študentov. Zároveň bolo cieľom skúmať vzťahy medzi typmi identít a overiť vzťah predošlej skúsenosti s tréningom všímavosti na úroveň dispozičnej vlastnosti všímavosti. Výskumnú vzorku tvorilo 60 respondentov (53 žien; 88,30 %), s priemerným vekom 23,48 rokov. Výsledky slúžili...
Dispozície kritického myslenia vo vzťahu k akademickej úspešnosti
Critical thinking dispositions in relation to academic success
Ema Lukačková, Gabriela Šeboková
Diskuze v psychologii 2024, 6(1):9-16 | DOI: 10.5507/dvp.2025.003
Kritické myslenie je považované za kľúčovú zručnosť 21. storočia. Považuje sa za jeden z hlavných komponentov adaptácie na každodenné situácie, ale jeho vzťah k akademickej úspešnosti stále nie je úplne jednoznačný. Cieľom štúdie bolo skúmanie vzťahu dvoch aspektov akademickej úspešnosti (AU) (osobná AU, prospechová AU) a dispozícií kritického myslenia (KM). Ďalším cieľom bolo zistiť, či dispozície KM predikujú AU. Výskumnú vzorku tvorilo 110 študentov psychológie. Osobnú AU sme merali dotazníkom CLEI (Newton et al., 2008), prospechovú AU prostredníctvom priemeru známok za predchádzajúci semester. Dispozície KM sme zisťovali Škálou dispozícií kritického...
Hodnocení sebepojetí u osob s nervosvalovým onemocněním pomocí dotazníku DOS-36
Assessment of Self-Concept in people with neuromuscular diseases using the DOS-36 Questionnaire
Adéla Hanáková, Eva Urbanovská
Diskuze v psychologii 2024, 6(1):17-25 | DOI: 10.5507/dvp.2025.005
Studie se zaměřuje na hodnocení sebepojetí u osob s nervosvalovým onemocněním pomocí standardizovaného Dotazníku sebepojetí (DOS-36). Výzkumný soubor tvořilo 29 respondentů s různými typy nervosvalových onemocnění ve věku 22-65 let. Výsledky ukázaly, že nejvyšší průměrný skór byl zaznamenán v oblasti sociální přizpůsobivosti (55,76 bodu), zatímco nejnižší v oblasti fyzického zjevu (39,17 bodu). Více než polovina respondentů (51,72 %) vykazovala nízké skóry v oblasti fyzického zjevu a třetina (34,48 %) v oblasti smyslu a seberealizace. Celkový skór sebepojetí (46,21 bodu) naznačuje mírně podprůměrné hodnocení. Výsledky zdůrazňují potřebu holistického...
Vychovatelé, nebo dozorci? Co adolescenti v dětském domově skutečně potřebují ve vztahu s vychovatelem
Caregivers or wardens? What adolescents in children's homes truly need in their relationship with a caregiver
Veronika Malínková, Martin Dolejš
Diskuze v psychologii 2024, 6(1):26-36 | DOI: 10.5507/dvp.2025.004
V článku představujeme vybrané výsledky kvalitativního výzkumu zaměřeného na adolescenty v dětských domovech a na jejich vnímání psychologické a sociální opory poskytované okolím. Konkrétně se zaměřujeme na vychovatele, kteří byli nejčastěji zmiňováni jako poskytovatelé praktické opory, méně často emocionální, a celkově se ukázali jako důležití činitelé ovlivňující celkovou spokojenost adolescentů v tomto prostředí. Pojmenováváme vlastnosti a schopnosti oblíbených a neoblíbených vychovatelů z pohledu těchto dospívajících. Nastiňujeme pohled odborníků na problematiku vztahu adolescent-vychovatel. Tyto závěry vychází z celkově deseti polostrukturovaných...
Misinformácie o rakovine: Ako alternatívne médiá vytvárajú falošné príbehy o zdraví
Cancer misinformation: How alternative media create false health narratives
Viktória Sunyík, Branislav Uhrecký
Diskuze v psychologii 2024, 6(1):37-44 | DOI: 10.5507/dvp.2025.006
Príspevok sa zameriava na diskurzívnu analýzu komunikácie, ktorou dezinformačné médiá prezentujú nepodložené, skreslené a zavádzajúce informácie o vzniku, prevencii a liečbe rakoviny ako dôveryhodné, pričom zároveň spochybňujú štandardné medicínske postupy. Analýza zahŕňala 14 článkov z troch dezinformačných webových stránok. Kľúčovými diskurzívnymi praktikami identifikovanými v analýze boli: používanie kategorických vyjadrení, apelovanie na emócie, využívanie štatistických a odborných termínov a odvolávanie sa na autority, využívanie konšpiračných naratívov a idealizácia prírodnej liečby. Výsledky prispievajú k hlbšiemu pochopeniu mechanizmov, ktorými...